Veľká Tŕňa

V južnej časti Východoslovenskej nížiny, na juhozápadnom upätí Zemplínkych vrchov, leží obklopená vinicami a pahorkatinou obec Veľká Tŕňa.

História obce do r. 1944:

Územie Veľkej a Malej Tŕne bolo osídlené už v paleolite (staršej dobe kamennej). Archeologický výskum potvrdil existenciu neolitického sídliska bukovohorskej kultúry a rozsiahli nález obsidiánov.

Prvý písomný prameň z roku 1220 spomína obec s názvom Tolna ako majetok zemanov. Z uvedeného je možné usudzovať, že obec vznikla ešte pred spomínaným rokom. Najstaršiu informáciu o existencii obce Dolná a Horná Turuň uvádza monografia Zemplén vármegye … K letopočtu 1067, ktorý uvádza, nie je však uvedený prameň, z ktorého bol získaný. Aj ďalšia listina z roku 1254 potvrdzuje existenciu obce tým, že potvrdzuje kúpu pozemkov vo Veľkej Tŕni zemepánom Balaseym, od syna Šimona. Písomný prameň z roku 1321 uvádza, že obec bola spolu s ostatnými nehnuteľnosťami vymenená následníkmi Mičbánovcov za hrad Purustyán.

Anton Szirmay de Szirma vo svojej notíciíi ale aj ďalšie staršie monografie odvodzujú názov obce od veže kláštora paulínskych mníchov, ktorí tam sídlili v 13.stor. Názov obce teda vznikol od dialektizmov tureň resp. Turuny. Anton Szirmay tiež udáva, že rímskokatolícky paulínsky kláštor založil roku 1221 kráľ Ondrej II. A súčasne mu daroval polovičku Hornej Tŕne. V roku 1241 bol počas Tatárskeho vpádu kláštor zničený. Po odchode Tatárov z Uhorska už kláštor neobnovili. Pramene uvádzajú, že kráľ Štefan V. Ho dal presťahovať v roku 1251 do Sátoraljaujhely. Aj v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337 sa obec uvádza ako farnosť.

V roku 1330 daroval gróf Ján (Joannes) polovicu Veľkej Tŕne mníškemu rádu Sv. Kláry zo Sárospataku. Pravdepodobne o niekoľko desaťročí neskôr, v II. Polovici 14. stor. Sa obec Tŕňa rozdelila na Malú a Veľkú Tŕňu (predtým sa užíval názov Dolná a Horná Tŕňa). Svedčí o tom aj listina z roku 1380 podľa ktorej Mikuláš Perényi obsadil nehnuteľný majetok obidvoch obcí. Na základe protestu sestier z rádu Sv. Kláry im kráľ Žigmund Luxemburský vrátil ich majetok s niektorými ďalšími výsadami. V listine z roku 1392 sa po prvýkrát uvádza Kysthoronya (Malá Tŕňa) ako samostatná obec v majetkovej údržbe Šľachtického roku Perényiovcov. Majetkové vlastníctvo šľachtických rodov a konfesijné vzťahy pravdepodobne zapríčinili rozdelenie obce na Veľkú a Malú Tŕňu. Prevažnú časť nehnuteľného majetku vo Veľkej Tŕni vlastnili v roku 1479 Semseyovci a po nich Czekeyovci (1481) i Buttkayovci (1511).

V roku 1512 bola už celá obec Veľká Tŕňa v údržbe mníšskych rádov. Polovica obce patrila paulínom zo Saroraljaujhély, druhá zostala v údržbe klarisiek zo Sárospataku (Blatný Potok).

S nástupom reformácie sa zmenil vo Veľkej Tŕni nielen konfesijné, ale aj majetkové vzťahy. Stúpenec kalvínskej reformácie Gašpar Drágffy odobral katolíckym rádom kostoly a ich majetkové vlastníctvo. Po jeho smrti vymrel rod Dobóovcov. Stala sa súčasťou hradného panstva so sídlom v Sárospataku. Písomný prameň Dobóoa, po ktorých dostali majetok Rákocziovci a v 19. stor. Száchovci.

Do vývoja obce výrazne zasiahol vpád Turkov a krymských Tatárov (1566), Turci síce víno nekonzumovali, ale skoro pochopili že je to veľmi výhodný obchodný artikel. Preto rozvoj vinohradníctva podporovali a nútili miestne obyvateľstvo zakladať vinice a rozširovať pivnice.

Do vývoja Veľkej Tŕne vážne zasiahli protihabsburské povstania. Tŕňa, ktorá bola majetkom Rákocziovcov, sa počas povstania Františka II. Rákocziho dostala do nemilosti habsburskej šľachty a cisárskych žoldnierov. Rovnako ako väčšina zemplínskych obcí bola aj Veľká Tŕňa vyrabovaná a vyľudnená. Záznam z roku 1715 potvrdzuje, že vo Veľkej Tŕni bolo 50 opustených a iba 12 obývaných domácností. Bol to aj následok morovej epidémie, ktorá v prvom desaťročí 18. stor. Postihla zemplínske obce. V uvedenom zázname sa vo Veľkej Tŕni spomínajú aj vinohrady.

Na vývoj vyľudnených zemplínskych obcí v 18. stor. Významne vplýva ruthénska a slovenská kolonizácia. Počas nej boli doosídlené vyľudnené obce stredného Zemplína. V polovici 18. stor.sa časť obyvateľstva sťahovala na Dolnú zem, kde obsadzovala po odchode Turkov opustenú pôdu patriacu kráľovskej uhorskej komore. Do vyľudnených obcí Zemplína, medzi ktoré patrila aj Veľká Tŕňa, sa začali sťahovať Slováci Ruthéni z menej úrodných oblastí severovýchodného Uhorska. Boli prevažne gréckokatolíckeho vierovyznania. Vďaka tomuto doosídleniu sa podstatne zvýšil aj počet obyvateľstva Veľkej Tŕne, ktorá mala v roku 1787 11 domov a 662 obyvateľov.

V 18. stor. Vyvierali vo Veľkej Tŕni liečive minerálne pramene, pri ktorých vznikli kúpele na liečbu reumatických chorôb. Tieto však neskôr z bližšie nezistených príčin zanikli. V chotári obce sa nachádzajú aj ložiská antracitu a lignitu. Negatívny vplyv na vývoj obce mala v roku 1663 morová a roku 1831 cholerová epidémia. Obyvateľstvo obce sa zúčastnilo Východoslovenského roľníckeho povstania (1831). Na prelome 19. a 20. stor. Prevažnú časť majetkov vlastnili dedičia Alexandra Szécheryho.

Z demografického vývoja obce vyplýva, že počet obyvateľstva v 19. stor. Kolísal. Štatistika uvádza v roku 1869 760 obyvateľov, ale v roku 1880 už iba 594. V roku 1900 žilo vo Veľkej Tŕni v 156 domoch 751 obyvateľov, ktorí sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V prvých rokoch po vzniku ČSR klesol počet obyvateľov na 675 (1921). Po pripojení obce ku Maďarsku v roku 1938 sa počet obyvateľstva zvýšil na 807 (1940). Po II. Svetovej vojne bol demografický vývoj obce ustálený. Počet obyvateľov sa mierne zvýšil z 878 (1948) na 883 (1961). Prevažná časť obyvateľstva bola gréckokatolíckeho vierovyznania, časť sa hlásila k reformovanej cirkvi.

Architektonickými dominantami Veľkej Tŕne sú kostoly. Klasický kostol bol postavený v prvej tretine 19. stor. Pravdepodobne roku (1828), rozšírený roku 1899 pristavaním veže a predĺžením lode na západ. V roku 1950 bol opravený a doplnený sakristiou. Predstavaná štvorpodlažná veža je členená kordonovými rímsami a lizenovým rámom. Baroková cibuľovitá strecha dotvára architektúru kostola. Hlavný oltár a 4 bočné oltáriky pochádzajú z čias výstavby kostola.

Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi bol pôvodne románsky z polovice 13. stor. V 16. - 17. stor. bol rozšírený, opravený (1834) a v prvej tretine 20. stor. Ďalej obnovovaný. Jednoloďová stavba kostola zachováva zvyšky časti obvodového muriva a na južnej strane je dnes už neviditeľný, zamurovaný románsky portál. V tympanone sú zachované románske nástenné maľby (Madona s orodujúcimi anjelmi) z čias okolo roku 1254. Zachovala sa aj pôvodná románska zemepánska empora. Pri obnove r. 1834 dostala stavba klasickú fasádu s lizénovým členením.

            Vydal: Obecný úrad Veľká Tŕňa v roku 1995 pri príležitosti 775. výročia obce

            Text:   PhDr. Juraj Žadanský, Csc.

 

 

História obce Veľká Tŕňa po roku 1944 a jej súčasnosť

Obec Veľká Tŕňa bola oslobodená 2. decembra 1944. Po oslobodení obce bol vytvorený miestny národný výbor, ktorý mal charakter revolučného ľudového orgánu, jeho prvým predsedom bol Ján Turínsky. Obec mala v tom čase 865 obyvateľov.

V roku 1945 bol skonfiškovaný majetok grófa Szecheyiho a pozemky boli rozdelené medzi občanov. Väčšina ich pracovala v poľnohospodárstve a vinohradníctve.

V roku 1945, kedy sa predsedom MNV stal Jozef Bogda, bola v obci založená miestna organizácia zväzu žien, ktorej predsedníčkou bola Božena Szekelyová.

Významným dňom pre obec bol 20. júl 1947, kedy bola zriadená prvá autobusová linka Trebišov – Zemplínske Jastrabie – Cejkov – Čerhov – Tŕňa. V tomto roku, ako celú republiku, aj našu obec postihlo veľké sucho. Tunajší roľníci sa zbavovali hovädzieho dobytka, najmä záprahových volov.

Naša obec, vtedy Veľká Toroňa, patrila do roku 1948 do Obvodného národného výboru v Čerhove. V roku 1948 sa predsedom MNV stal opäť Ján Turinský a obec dostala pomenovanie Veľká Tŕňa.

V roku 1991 zanikli miestne národné výbory a vznikli obecné úrady. Prvého januára 1991 sa obec Tŕňa rozdelila na dve samostatné obce Veľkú a Malú Tŕňu.

29.06.1991 sa konali mimoriadne voľby starostu obce, v ktorých bol zvolený Štefan Horník. Toto volebné obdobie bolo veľmi náročné. Prišli nové zákony, nedoriešené kompetencie samospráv a hlavne nevyhovujúci daňový systém, kde malé obce, ako aj naša, sú na tom po finančnej stránke zle. No aj napriek týmto problémom sa nám podarilo spolu s poslancami OZ splniť volebný program, ktorý sme si vytýčili. Najväčšou akciou bola prístavba a celková oprava kultúrneho domu, vyasfaltovanie miestnych komunikácií, oplotenie cintorína, zavedenie vody na cintorín, do kultúrneho domu a na obecný úrad, rekonštrukcia verejného osvetlenia, vybudovanie tenisového ihriska, vyasfaltovanie chodníka a parkoviska, majetkovoprávne vysporiadanie obce, likvidácia divokých čiernych skládok odpadu a rôzne iné práce.

Obec poskytla aj materiálnu pomoc pri výstavbe rímskokatolíckeho kostola. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1991, ukončený bol v roku 1994. V tom istom roku sa v jeseni uskutočnili komunálne voľby, v ktorých jediným kandidátom na starostu obce bol Štefan Horník. Vo volebnom období od roku 1994 bolo vybudované sociálne zariadenie v kultúrnom dome a dopravné značenie po miestnych komunikáciách, avšak hlavným cieľom je plynofikácia obce obce, na ktorú je už rozpracovaná projektová dokumentácia. Uvažuje sa tiež o výstavbe domu smútku, ale to je otázka finančných zdrojov, ktorých je nedostatok.

Pri sčítaní ľudu v roku 1991 žilo v obci 575 obyvateľov. Tunajší obyvatelia sa popri hlavnom zamestnaní venujú vinohradníctvu, dorába sa tu tokajské víno. 96% občanov je slovenskej národnosti, 3% maďarskej a 0.3% českej. Obec má kultúrnu historickú pamiatku, a to reformovaný kostol z 13. storočia, ďalej novopostavený rímskokatolícky kostol a gréckokatolícky kostol. Materská škola so sídlom v Malej Tŕni, slúži pre obidve obce. Zdravotnícku starostlivosť zabezpečuje v značnej miere Obvodné zdravotnícke stredisko v Michaľanoch a Nemocnica s poliklinikou v Trebišove.

Kultúrny dom, ktorý je už v súčastnosti dobre zrenovovaný, slúži rozvoju v obci a tiež na usporiadanie svadobných hostín a rôznych podujatí. Obchodná sieť v obci pozostáva z jednej predajne potravín a rozličného tovaru a jednej súkromnej predajne drogistického tovaru. Obec sa postupne modernizuje. Obyvatelia bývajú v rodinných domoch, z ktorých väčšina má sociálne zariadenie a ústredné kúrenie.

Aj touto cestou sa chcem poďakovať občanom za každú pomoc pri zveľaďovaní našej obce. Som presvedčený, že aj v budúcnosti sa naše vzájomné vzťahy budú vyvíjať v úcte a priateľskom porozumení.

 

Štefan Horník, bývalý starosta obce Veľká Tŕňa