Čerhov
Pôvodne poddanská poľnohospodársko - vinohradnícka obec v slovenskej časti vinohradníckej oblasti Tokaj. Etnicky bola prevažne slovenská, nábožensky zmiešaná, s prevahou katolíckych cirkví. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1076. V 14. a 16. storočí Čerhov postupne patril šľachticom z Tolcsvy, Tŕne, Cejkova, Úpora, Perína a v 16. storočí Šerediovcom, Bánfyovcom, Dobóovcom, a iným. Seneyeovci vlastnili väčšiu časť obecného chotára v rokoch 1631 – 1944, t. j. vyše tristo rokov. Postavili v obci kaštieľ s pekným parkom. Posledným vlastníkom bol Pál/Pavol/ Semyey, ktorý po vzniku ČSR žil v Maďarsku.
Pôvodne katolícku obec ovládli počas reformácie v rokoch 1598 – 1646 evanjelickí reformovaní kazatelia. Po nástupe protireformácie bol kostol ešte roku 1700 stále opustený. Súčasný neskoroklasicistický kostol Narodenia Panny Márie postavili roku 1858. Nachádza sa v ňom obraz Vzkriesenia Lazára od V. Klimkoviča a krypta bývalého zemepána J. Hercza. Po protihabsburgských stavovských povstaniach bola dedina spustnutá a zanikla. Roku 1720 ju tvorili len tri domácnosti. Počas ruthénskej kolonizácie sa v roku 1828 zvýšil počet domácností na šesťdesiat. a obyvateľov na 469. Popri poľnohospodárstve a vinohradníctve sa obyvateľstvo venovalo aj remeslám- debnárstvu, kováčstvu, kolesárstvu, rákosníctvu a roľnícke ženy aj tkáčstvu.
Pravdepodobne už v druhej polovici 18. storočia existovali dve časti obce- Dolný a Horný Čergov. Po roku 1945 boli pozemky, ktoré oddeľovali obe časti obce, rozpredané a priestor zastavaný. Dolný majer vlastnili Senneyovci, horný- Széchényiovcom do roku 1944.
Obcou prechádzala a prechádza dôležitá železničná trať. Existovalo tam aj niekoľko menších prevádzok- mlyn na obilie, veľkosklad- fľašovanie a rozvoj piva, výroba betónových skruží do studní a podobne. Bol tam aj pekný ovocný sad Jozefa Gáthyho. Čerhov zostal sídlom Obvodného notárskeho úradu až do roku 1950. V roku 1930 mala obec 105 domácností a 596 obyvateľov. Rozvojom školstva sa podarilo postupne odstrániť za monarchie existujúcu veľkú negramotnosť. V novembri 1938 bol Čerhov pričlenený k horthyovskému Maďarsku. Tento stav trval až do oslobodenia obce Červenou armádou 2. 12. 1944. Počas druhej svetovej vojny bolo 42 mužov povolaných do maďarskej armády, jedenásť z nich padlo na jej frontoch. Štrnásť Židov odvliekli z obce do koncentračných táborov. Ďalších 21Čerhovčanov vstúpilo po prechode frontov do Prvého československého armádneho zboru. Z nich dvaja padli v bojoch za oslobodenie od fašizmu. Po druhej svetovej vojne prešiel Čerhov zložitým obdobím povojnovej obnovy, parcelácie veľkostatkov, kolektivizácie poľnohospodárstva a výstavby obce. V prvej tretine 20. storočia bola ešte tretina domov v obci prikrytá slamou a bez elektriny. Do roku 1936 nebol v obci občan so stredoškolským vzdelaním a maturitou. Prvé žiarovky sa rozsvietili v obci v roku 1949. Už v roku 1946 zrekonštruovali prízemie kaštieľa na kultúrnu miestnosť pre divadelných ochotníkov, filmy, tanečné zábavy a podobne. V roku 1955 bol už v obci otvorený kultúrny dom. Po rekonštrukcii kaštieľa v roku 1950 – 1953 bola v ňom umiestnená ZDŠ pre celé spádové územie. V 60-tych rokoch boli spevnené cesty a zavedená elektrina na Dolný majer. Roku 1978 mala obec už všetky bezprašné cesty.
