Slovenské Nové Mesto

Obec Slovenské Nové Mesto – leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny na juhozápade úpätia Zemplínskych vrchov. Južnú časť odlesneného chotára tvorí mladoštvrtohorná niva Bodrogu, ktorá prechádza smerom na sever do pahorkatiny, miestami pokrytej sprašovými uloženinami.

Územie obce Slovenské Nové Mesto bolo osídlené už v neolite, o čom svedčia archeologické nálezy zo sídliska bukovohorskej kultúry na katastrálnom území obce. Obec vznikla v roku 1918 odčlenením miestnych častí Nádražie, Kiskarlapuszta a Nagykarlapuszta od maďarského mesta Sátoraljaújhely, v súvislosti so vznikom Československej republiky.

Slovenské Nové Mesto patrí rozlohou a počtom obyvateľov medzi stredne veľké obce. Má niekoľko ulíc, domy boli postavené zväčša v posledných desaťročiach. Dominantou obce je Rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda, ktorý vznikol prestavbou zo synagógy. Bol postavený v klasicistickom štýle v prvej polovici 19. storočia.

Prevažná časť obce bola realizovaná po roku 1950. Obec vzhľadom na svoj vývoj nemá žiadne historické jadro. Históriu obce Slovenské Nové Mesto možno rozdeliť na štyri obdobia:
1. obdobie - od vzniku obce od roka 1918 do začiatku 2. svetovej vojny
2. obdobie - od roka 1939 do konca druhej svetovej vojny
3. obdobie - od roka 1945 do roka 1989
4. obdobie - od roka 1989 do dnešných čias

Kataster našej obce pred vznikom nášho samostatného štátu bol súčasťou katastra maďarského mesta Sátoraljaújhely, s ktorým bezprostredne susedí. Pôvodné osídlenie územia obce bolo riedke. Bolo tu roztrúsených niekoľko osád – Karlova osada, Bessenyiho osada, Kruppova osada, Rézov majer a viacero samôt, aj vo viniciach na svahoch hory Káté. Prevažná časť pôdy bola vo vlastníctve veľkostatkárov Waldbota, kniežaťa Windishgrätza, a iných. Základ obce pred utvorením samostatného štátu tvorilo niekoľko objektov: malá železničná stanica, továreň na súčiastky a opravu železničných vozňov a rušňov, bývalé Vinárske závody, už neexistujúce objekty. Existovala aj železničiarska bytovka pri terajšej reštaurácii Tulipán, ktorá bola zbúraná. Z druhej strany železničnej stanice sa nachádzala tehelňa Júliusa Réza. Uvedený základ budúcej obce, pôvodne ako mestská časť, patrila mestu Sátoraljaújhely. Podľa vagónky používali pre ňu názov „Gyártelep“. Po utvorení Československej republiky v roku 1918 pozdĺž toku rieky Roňava bola utvorená štátna hranica medzi Československom a Maďarskom. Dovtedy jednotné mesto rozdelila na maďarskú časť a na osadu, ktorá dostala názov Slovenské Nové Mesto. Utvorená osada nemala ihneď po vzniku ČSR svoju obecnú správu. Najprv patrila pod obec Borša, kde sídlil richtár. Obecná správa bola vytvorená z miestnych občanov až v roku 1922. Prvým richtárom bol občan Deil. Od tejto doby možno počítať vznik samostatnej obce.

Slovenské Nové Mesto sa začalo rýchlo rozrastať. Prvé rodinné domy si začali budovať čeľadníci, ktorí dostali odstupné v súvislosti s predajom majera a pozemkov kniežaťa Windishgrätza.

Existencia železničného uzla a colný hraničný priechod núkali prosperujúci obchod prisťahovalcom. Neskôr pribúdali obchodníci aj remeselníci. Vytvorením hranice medzi ČR a MR vznikali pracovné príležitosti pre štátnych zamestnancov. V roku 1926 – 1928 sa prisťahovali do obce roľníci z okolia Stropkova a Prešova, ktorí si kúpili pozemky od maďarských veľkostatkárov. Pôvodne v obci nebola škola, deti navštevovali školu v Borši. V roku 1932 bola vybudovaná jednotriedna škola s učiteľským bytom. Neskôr vo vagónke bola vytvorená ďalšia trieda. Obyvateľstvo obce bolo podľa národnosti rozmanité, žili v nej Slováci, Maďari, Česi, Židia a Ukrajinci v pomernej zhode. Z celkového počtu obyvateľstva tvorili značný podiel úradníci(štátni zamestnanci), železničiari, obchodníci, remeselníci a robotníci. Práve tieto zložky obyvateľstva dodávali obci mestský charakter. Prevahou obyvateľstva slovenskej národnosti naša obec priťahovala slovenských a ukrajinských prisťahovalcov.

Hospodárska kríza, v ktorej sa zmietalo buržoázne hospodárstvo za Československej republiky a z toho vyplývajúce sociálne a politické hnutia nezasiahli našu obec tak bolestne, ako mnohé obce v priemyselných oblastiach. Krízové obdobia najviac doliehali na malý počet remeselníckych rodín a rodiny príležitostných robotníkov.

2. svetová vojna ťažko doľahla aj na našu obec. Bol zavedený prídelový systém v zásobovaní potravinami, aj niektorými druhmi priemyselného tovaru. Ceny tovarov sa prudko zvýšili. Výstavba v obci sa zastavila. V tomto období bola vybudovaná iba dezinfekčná stanica na dezinfikovanie vlakových súprav, vracajúcich sa z frontu. Po vojne bola ihneď zbúraná. V tom čase bol vykopaný kanál nová Roňava, ktorý zabral značnú časť úrodnej pôdy. Ľudia túžobne očakávali koniec vojny. Konečne sa dočkali vytúženého dňa. Sovietska armáda oslobodila našu obec 3. decembra 1944. Po 2. svetovej vojne nastal mohutnejší rozvoj obce. Predsedom MNV bol v tom čase Ján Marcinčin. Prvým učiteľom v obci po oslobodení bol Ján Maca. Obnovovalo sa vojnou poškodené hospodárstvo, pribúdali pracovné príležitosti. Jednotné roľnícke družstvo bolo založené 1. júla 1949, existovalo do roku 1958, keď v obci vznikol Štátny majetok. Od roka 1947 v nej fungovala mraziareň a ľadovňa. Od roka 1948 bola v obci vybudovaná prevádzkáreň Vinárskych závodov, kde sa spracovávalo hrozno z okolitých viníc.

Slovenské Nové Mesto sa nachádzalo na dôležitej železničnej trati, ktorá nás spájala s Ruskom a Maďarskom. Bola tu frekventovaná stanica s rýchlikovou zastávkou. Tá poskytovala pracovné príležitosti pre občanov obce.

Od oslobodenia obce bola vybudovaná nová budova colnice, administratívna budova Štátneho majetku, objekty sušičky krmovín, dom služieb, benzínová čerpacia stanica, diaľkový vodovod. Obyvatelia si stavali nové rodinné domy. Ďalej boli vybudované asfaltové chodníky, verejné osvetlenie, základná škola s ročníkmi 1. – 5. a materská škola. Do vyšších ročníkov dochádzali deti do susednej obce Borša.

Starý cintorín bol otvorený v roku 1933. V roku 1927 bola založená telovýchovná organizácia Sokol. V roku 1966 ľudia prestali pochovávať na starom cintoríne a bol zriadený nový cintorín.

V rokoch 1977 – 1979 bola postavená nová štvortriedna základná škola s kuchyňou, jedálňou a bytmi pre učiteľov. V tomto období bol predsedom MNV Vasiľ Suvák, ktorý sa zaslúžil o rozvoj obce v rôznych oblastiach.

V rokoch 1982 – 1983 bola uskutočnená rekonštrukcia bývalej základnej školy na modernú materskú školu s dostačujúcou kapacitou pre rozrastajúcu sa obec. Starý peší hraničný prechod uprostred obce bol v roku 1986 zrušený a colnica bola zatvorená. Súčasne bol uvedený do prevádzky nový, moderný hraničný prechod, nachádzajúci sa severne od obce. Zrekonštruovaný a zmodernizovaný kultúrny dom bol odovzdaný do užívania občanov obce v roku 1987 počas pôsobenia vtedajšieho predsedu MNV Cyrila Bajzátha.

Udalosti prelomového roku 1989 ovplyvnili samozrejme aj udalosti v Slovenskom Novom Meste. V dôsledku zmeny spoločenského zriadenia sa vytvoril demokratický pluralitný systém. V máji 1990 sa uskutočnili prvé slobodné voľby do Federálneho zhromaždenia. V novembri toho istého roku prebehli voľby do miestnej samosprávy.

Prvé náznaky privatizácie bolo možné postrehnúť vo Vinárskych závodoch, ktoré časť viníc prenajali do užívania občanom a vykupovali od nich hrozno. Ukázalo sa, že to bolo pre Vinárske závody efektívnejšie, ako keď vinice obrábali ich vlastní zamestnanci formou námedznej práce. V roku 1991 vznikol v obci Tokaj š. p. Slovenské Nové Mesto. Pomaly postupovala privatizácia predajní našej obce. Fungovala Telovýchovná jednota Tokaj, ČSČK, Útvar dobrovoľnej jednotky protipožiarnej ochrany.

V súčasnosti je obec Slovenské Nové Mesto dôležitým dopravným a železničným uzlom. Je súčasťou Tokajskej vinohradníckej oblasti, má tri hraničné priechody do Maďarskej republiky, ktorých význam vzrástol hlavne po 1. máji 2004, keď sa Slovensko stalo členským štátom Európskej únie a po vstupe Slovenska do Schengenského priestoru.

Pod vedením súčasného starostu obce Jána Kaliniča boli už do dnešnej doby uskutočnené viaceré projekty: rekonštrukcia chodníkov a ciest v obci, plynofikácia a kanalizácia obce, zriadenie obecnej kuchyne, kompletizácia CO skladov, vybudovanie hygienického centra, rekonštrukcia Parku M. R. Štefánika, vybudovanie Parku sv. Floriána, a mnohé ďalšie. Do budúcnosti sa plánujú viaceré projekty: vybudovanie cestného obchvatu na odbremenenie cesty vedúcej cez obec, projekt renovácie obecných priestranstiev.

Srdečne všetkých pozývame na návštevu obce Slovenské Nové Mesto, ktorá je súčasťou Tokajskej vínnej cesty, počas ktorej sa môžete oboznámiť s kultúrnym dedičstvom a prírodným bohatstvom tejto jedinečnej vinohradníckej a vinárskej oblasti.

Rozvoj cestovného ruchu - cyklistika

Podnikateľské subjekty:
Vináreň Čelejka – stravovacie služby
Reštaurácia Tulipán – stravovacie služby, ubytovanie pre 15 osôb
Mikuláš Vareha – stravovacie a ubytovacie služby
Kultúrny dom v Slovenskom Novom Meste – ubytovanie pre 20 osôb
Stacionár – oddychové miesta pre cyklistov, stojan na bicykle, oprava bicyklov, požičovňa bicyklov, s možnosťou ubytovania v zariadeniach v katastri obce Slovenské Nové Mesto